TÉMY

RYŽOVANIE ZLATA

Na Žitnom ostrove plytčiny Dunaja ponúkali aj svojrázny spôsob obživy, a to ryžovanie zlata. Vandrovní ryžovači zlata si touto ťažkou, vytrvalou, ale slobodnou prácou zarábali na obživu. Po stáročia im bolo známe, že Dunaj z Álp vo veľkom množstve splavuje zlaté zrná. V ľudovej povesti dlho žili rozprávky o vílach Žitného ostrova. Žitný ostrov nazývali aj Zlatou záhradou, pretože podľa povesti zlaté zrná vypadávali do Dunaja z plášťov dunajských víl, utkaných zo slnečných a mesačných lúčov, z kvetinových lupeňov sandálov a zo zlatých vlasov víl. Ryžovanie zlata pozostávalo: 1. zo skúšania zlata, keď ryžovač skúšobníckou lopatou na viacerých miestach skúmal piesok Dunaja, 2. zo skutočného ryžovania zlata, keď sa postavil ryžovací stôl a 3. z čistenia zlata, keď viacnásobným ponorením do vody očistili zlato od štrku a piesku. Zlato zmiešali s ortuťou a ďalej ho chemicky čistili použitím kyseliny. Spomedzi vodných povolaní bol ryžovač najvýznamnejším povolaním. Náleziská a spôsoby získavania zlata sa odovzdávali len v rodine, doslova dedili ich iba synovia.

1932 – Győr, Medziostrovie
Na brehu Dunaja pri Győri doteraz s jednoduchými ručnými náradiami ryžovali zlato. Na návrh Maďarského geodetického ústavu od jari pracujú s pomocou strojov. V blízkosti mesta Győr, popri Dunaji leží obec Ásvány. V chotári tejto obce sa rozprestierajú dunajské zlaté polia. Obyvatelia dediny Ásvány už päťsto rokov žijú z ryžovania zlata. Zástancovia tohto remesla, ktoré sa dedí z otca na syna s kľudom zbierajú so svojimi náradiami zlato medzi kríkmi ostrova Mačka. Vodu dajú pretiecť cez válov z dosiek, dôkladne precedia cez ľanovú látku a z nahromadeného bahna takto získavajú cenné zlato. Ryžovači dávnejšie odovzdávali aj 150-200 gramov zlata na daňový úrad v Győri. V dnešnej dobe už oveľa menej ťažkých kovov unáša so sebou rieka. Ovocie svojej trpezlivej práce šťastne sleduje vo svojej dlani starí ryžovač. (Maďarský svetový žurnál, 459/1)

1992 - Šamorín, Žitný ostrov
Tradícia ryžovania zlata na Žitnom ostrove nezmizla ani na konci 20-ho storočia. Pracovníci Múzea Žitného ostrova v Šamoríne natočili ešte známy priebeh ryžovania zlata v roku 1992.

Literatúra, publikácie

  • Baranyay József : A csallóközi aranymosás. Komárom : a szerző kiadása, 1911.
  • Csiba Lajos: Csiba Lajos diáriuma : felső-csallóközi gazdaregulák, babonák, mesék és népszokások / Presinszky Lajos szerk. - Somorja: Integrita Kiadó, 1996.
  • Csiba László - Presinszky Lajos: Fejezetek Tejfalu történetéből. - Dunaszerdahely: Nap Kiadó, 1993.

Databázy, odkazy


Lajos Presinszky / Šamorín: Žitnoostrovného múzea