TÉMY

LODNÉ MLYNY NA DUNAJI

Energiu vodných tokov v 19. storočí zužitkovávali lodné mlyny. Namiesto produkovania elektrickej energie sa využívali na mletie obilia. Lodné mlyny boli ukotvené na vode. Koleso bolo poháňané prúdom vody. Spôsoby ukotvenia boli rôzne. Najčastejšie boli uchytené o tyč, zapustenú v koryte, ale bol aj taký spôsob, kde ukotvenie lodného mlyna zaťažili zeminou naplnenými košmi. Činnosť mlynárov mal dopad aj na životné prostredie. Menšie Dunajské prítoky prehradili prúteným plotom. Uprostred plota nechávali otvor (bránu), kde prúd vody zosilnel a tam pristavili mlyn. Pred umelo vytvorenými priehradami sa koryto zanieslo bahnom a za priehradou sa prehlbovalo a rozširovalo. Pri povodniach, v dôsledku spätného vzdúvania prehradenia boli zaplavované veľké územia. Popisy Mapovania Dunaja odkazujú aj na poznámky o náhrade škôd zapríčinených mlynármi, hlavne na území Žitného ostrova.
Na používanie lodných mlynov mal veľký vplyv aj rozvoj parného lodníctva. O tom sa možno dočítať aj vo Vasárnapi Újság v roku 1869 v článku pod názvom "Šťastný neporiadok":
"Voľakedy, keď ešte v Maďarsku panoval neporiadok, sa na území, ktoré obsadili ľudia, každý zariaďoval podľa vlastných predstáv. Keď nevyhovoval prúd vody, tak si našli vhodnejšie miesto, kde ukotvili lodný mlyn. Po rozšírení parného lodníctva nariekali nad uplynulými časmi: “Dnes vodný mlynár už nie je taký nezávislý, ako kedysi. Z dôvodu regulovania vodných tokov, premávania parných lodí a pre iné príčiny, im dnes určujú miesto pre zakotvenie lodného mlyna vodní inžinieri. Dnes sa dostáva do popredia rozvoj štátnej dopravy a starosti jednotlivých miest. Starosti dedinských mlynárov sa dostávajú do úzadia. Vodní mlynári sú nahnevaní na parné lode a svoju nespokojnosť prejavujú lodnej posádke náležite aj rôznymi pokrikmi a gestikuláciou."

Databázy, odkazy


Gábor Máté / Pécs: Univerzita